Zjavenie Pána

 

 

Mt 2, 1-12

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

Vianoce sú plné znamení... Mária dostala znamenie – anjela, Jozef mal sen, znamením pre pastierov bolo dieťatko zabalené v plienkach a mudrcom stačila iba hviezda. Dokonca aj Herodesovi sa dostalo znamenia: traja cestovatelia z Východu – z kolísky ľudstva.

Akoby nám Písmo všetkými týmito znameniami hovorilo, že pre každého človeka je pripravené nejaké znamenie, nejaká hviezda. Nemusí ísť o veľké znamenia, a častejšie sú tými znameniami práve ľudia. Žijú vedľa nás ako malé zjavenia Pána a jeho dobroty, sú živým vtelením evanjelia. A my – podobne ako pred dvetisíc rokmi – ich nevieme rozpoznať. Aj vtedy hviezda svietila pre všetkých, ale nie všetci dokázali pochopiť, čo chcela zvestovať.

Dnešný sviatok Zjavenia Pána nám chce povedať niečo veľmi dôležité. Že Boh je Bohom všetkých. Nikto okrem Neho totiž nie je Pánom hviezd. Traja mudrci boli pohania, žili na tajomnom Východe, ktorý bol kolískou najrôznejších náboženstiev sveta. A práve odtiaľ prichádzajú mudrci, aby nám zvestovali, že Boh patrí celému ľudstvu, a že túži spoznať rozum i srdce každého človeka, ako aj múdrosť a kultúru každého národa. On je Bohom tým, ktorí veria, ale aj tých, ktorí  nedokážu veriť. Je Bohom tých, ktorí žijú v usporiadanom manželstve, ako aj tých, ktorých láska bola zlomená. Je Bohom tých, ktorí sú osamotení i tých, ktorí žijú spolu s milovanou a milujúcou osobou. Je Bohom všetkých, a všetkým ukázal hviezdu na nebi, každému, kto ho hľadá s úprimným srdcom.

Traja mudrci pochopili, že je potrebné zdvihnúť hlavu a hľadieť do neba. Uveriť, že nie je skutočné len to, čo môžeme vidieť očami. Že svet je oveľa väčší, než tá jeho časť, ktorej sa môžeme dotknúť. Traja mudrci sú nám veľmi blízki, pre ich ľudskosť. Sú to ľudia s nepokojným srdcom. Ľudia bez cesty, no tvrdošijne putujúci. Sú zmätení a ich cesta je plná osudových chýb – častokrát, ako aj tá naša: prídu do nesprávneho mesta, stratia hviezdu, hľadajú dieťa u vraha detí, hľadajú kráľa, a nachádzajú Boha.

No ich cesta je tiež plná nekonečnej odhodlanosti a trpezlivosti, keď musia toľkokrát začínať odznova. A práve tým nás povzbudzujú na našej duchovnej púti. Uisťujú nás, že drámou nie sú chyby na ceste, ale poddanie sa chybám. Traja mudrci nás oslovujú tým, že kráčajú po zemi, no oči majú upreté do neba. Spájajú svoje životné putovanie medzi ľuďmi s čistým ideálom Boha. Traja mudrci z Evanjelia si zvolili nie ľahšiu, ale istejšiu cestu, a dokázali spoznať Život. A vďaka tomu v Dieťati uvideli Nekonečno. (Prevzaté z Vatikánskeho rozhlasu)