Nedeľa Krstu Krista Pána

 

Lk 3, 15-16. 21-22

Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

Liturgické čítania Vianočného obdobia nám svojim obsahom sprostredkujú stretnutie s Ježišom v Betleheme ako s malým dieťaťom. Na sviatok Svätej rodiny je Ježiš predstavený ako dospievajúci mladík, na ktorého sa už zakrátko bude vzťahovať celý Zákon, lebo podľa židovskej tradície v trinástich rokoch sa žid stáva dospelým.

V dnešnú nedeľu Krstu Krista Pána, ktorou sa končí Vianočné obdobie, nás liturgické čítania pozývajú očakávať zjavenie Boha. Prorok Izaiáš píše: „A zjaví sa Pánova sláva a zrazu ju uvidí každé stvorenie.“ Evanjelium začína slovami: „Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš.“ Boh sa skutočne zjavil. Ten istý Boh, ktorý mal na Vianočnú vigíliu tvár malého dieťaťa, na sviatok Svätej rodiny podobu dospievajúceho mladíka, je nám dnes predstavený ako dospelý muž, ktorý sa necháva pokrstiť. Pri tomto zjavení, alebo predstavení sa Ježiša, Boh Otec vyriekne a nielen o svojom Synovi, ale o nás všetkých základnú životnú pravdu. Ak jej uveríme, ona má moc zbaviť nás všetkých našich obáv či strachu, a priniesť nám spásu. Náš život nebude síce bez problémov, ale táto pravda nám pomôže zvládnuť ich. Každý jeden z nás potrebuje počuť, uveriť a zažiť slová nebeského Otca: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

Boh Otec tieto slová nehovorí len svojmu Synovi Ježišovi, ale tiež slabému, neistému, častokrát pochybnosťami zmietanému človekovi: otcovi rodiny, ktorý stratil prácu, žene ktorú opustil muž pre svoj egoizmus, chorej starenke, ktorá sa cíti sama a nepotrebná, vysokoškolákovi, ktorý pre ekonomickú krízu nevidí svetlo pre svoju budúcnosť. Ty si môj milovaný syn, milovaná dcéra. To je posolstvo Boha pre nás všetkých.

Dnešný svet nás často núti negovať lásku, ktorú máme v sebe, avšak nie od seba, ktorú sme dostali už pred naším počatím v lone našej matky. Ty si môj milovaný syn, milovaná dcéra. Toto sú pravdivé slová o našej existencii, ktoré nám dnes hovorí Boh. Táto pravda predchádza a stále sprevádza našu reálnu existenciu tu na zemi. Uverme jej. V svetle pravdy neexistuje problém, na ktorý by sme neboli schopní nájsť nejaké riešenie. Viktor Frankl hovorí: „Keď nie je možné zmeniť utrpenie, je stále možné zmeniť postoj k jeho prežívaniu.“ Svetlo pravdy a viery, že sme milovaní Bohom, nás vyzbrojuje novou nádejou a novými riešeniami.  

Súčasný človek, ktorý žije rýchlym tempom života a rieši problémy, častokrát nevie precítiť, ani si neuvedomuje, že je Bohom milovaný. Azda aj preto, že vo svojom živote nikdy nepočul  podobné slová, ktoré vyriekne židovský otec nad synom, keď má trinásť rokov, a stane sa dospelým podľa Zákona: „Synu, nech sa v tvojom živote odohrá akákoľvek udalosť, či budeš úspešný, alebo nie, či sa staneš niekým dôležitým, alebo nie, či budeš mať zdravie, alebo nie, vždy si pamätaj, že ja a tvoja matka ťa budeme milovať.“ Aj naši blížni, sa možno necítia milovaní Bohom preto, že podobné slová, ktorými sa prihovára židovský otec svojmu synovi, z našich úst nikdy nepočuli. Nezabudnime a chráňme si pravdu, že sme od večnosti milovanými synmi a dcérami Boha Otca. (Prevzaté z Vatikánskeho rozhlasu)