Život kresťana

    Modlitba apoštolátu

    Večné Slovo, jednorodený Syn Boží,
    nauč nás pravej veľkodušnosti,
    nauč nás tebe slúžiť, ako si to právom zasluhuješ:
    aby sme dávali a nepočítali,
    aby sme bojovali a nedbali na rany,
    aby sme pracovali a netúžili po odpočinku,
    aby sme sa obetovali a nečakali inú odmenu,
    ako to povedomie, že sme splnili tvoju svätú vôľu. Amen.
    Sv. Ignác z Loyoly

     


    Druhý  Vatikánsky koncil
    Dekrét Apostolicam Actuosita o laickom apoštoláte.


    V úsilí zveľadiť apoštolskú činnosť laikov chce týmto dekrétom koncil vysvetliť podstatu, ráz a rozmanitosť apoštolskej činnosti laikov, stanoviť základné zásady a dať pastorálne smernice, aby bol laický apoštolát účinnejší.

    I. POVOLANIE LAIKOV K APOŠTOLÁTU

    Cirkev sa zrodila na to, aby šírením kráľovstva Kristovho po celej zemi na slávu Boha Otca urobila všetkých ľudí účastnými spásonosného vykúpenia a ich prostredníctvom účinne viedla celý svet ku Kristovi. Každá činnosť tajomného Tela zameraná na tento cieľ sa volá apoštolát.
    Kresťanské povolanie je svojou povahou aj povolaním na apoštolát.
    Apoštoli a ich nástupcovia dostali od Krista poverenie učiť, posväcovať a viesť v jeho mene a jeho mocou. Aj laici, pretože sú účastní na kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade Kristovom, sú naozaj apoštolsky činní ohlasovaním evanjelia, posväcovaním ľudí a úsilím. Ich účinkovanie v duchu evanjelia vydáva presvedčivé svedectvo o Kristovi a slúži na spásu ľuďom.
    Laici majú povinnosť a právo apoštolovať práve pre svoje spojenie s Kristom ako Hlavou. Krstom sa totiž včlenili do tajomného Tela Kristovho a birmovkou prijali silu Ducha Svätého, a tým ich sám Pán určil na  apoštolskú  činnosť.   Sviatosťami,  najmä  však  presvätou  Eucharistiou,  sa
    dáva a udržuje tá láska, ktorá je dušou všetkého apoštolátu.
    Laici majú napredovať k svätosti s odhodlaným a radostným duchom, usilujúc sa múdro a trpezlivo prekonávať prekážky. Ani rodinné starosti, ani iné svetské záležitosti nemajú byť vylúčené z ich spôsobu duchovného života (porovn. Kol 3,17).
    Apoštoli (v zmysle laici, pozn. red.) podnecovaní láskou, ktorá je z Boha, robia dobro všetkým, ale najmä príslušníkom vlastnej viery, zriekajú sa „všetkej zloby a všetkej neúprimnosti a pretvárky, závisti a všetkého ohovárania“ (1Pt2,1), a tak privádzajú ľudí ku Kristovi.
    Dokonalým vzorom duchovného a apoštolského života je preblahoslavená Panna Mária, kráľovná Apoštolov, ktorá žila tu na zemi priam tak ako všetci ostatní, životom plným rodinných starostí a práce, a pritom bola vždy veľmi úzko spojená so svojim Synom. Celkom osobitným spôsobom spolupracovala na diele Spasiteľa. Je potrebné, aby si ju všetci čím vrúcnejšie uctievali a zverili jej materinskej opatere svoj život i apoštolát.

    II. CIEĽ APOŠTOLÁTU LAIKOV

    Apoštolát Cirkvi a všetkých jej členov je predovšetkým zameraný na to, aby slovom i skutkom sprístupnil Kristovu blahozvesť svetu a sprostredkoval mu Jeho milosť.
    Už samo svedectvo kresťanského života a dobré skutky konané v nadprirodzenom duchu sú schopné privádzať ľudí k viere a k Bohu. Lebo ako hovorí Pán:
    „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,16).
    Apoštolát sa neobmedzuje iba na životné svedectvo. Pravý apoštol má hľadať príležitosť ohlasovať Krista aj slovami tak neveriacim, aby ich priviedol k viere, ako i veriacim, aby ich poučil, utvrdil a povzbudil k horlivejšiemu životu. V srdciach všetkých sa majú ozývať slová Apoštola: „ Beda by mi bolo, keby som nehlásal blahozvesť. “ (1Kor 9,16) .


    III. ROZLIČNÉ POLIA APOŠTOLSKEJ ČINNOSTI

    Laici vyvíjajú svoj mnohostranný apoštolát v Cirkvi i vo svete. Keďže sú laici účastní na kňazskom, prorockom a kráľovskom poslaní Kristovom, majú svoj aktívny podiel na  živote a činnosti Cirkvi. V rámci cirkevných pospolitostí ich činnosť je natoľko potrebná, že bez nej by ani apoštolát. duchovných pastierov zväčša nemohol dosiahnuť plnú účinnosť. Veď laici, čo majú naozaj apoštolského ducha, podľa vzoru tých mužov a žien, čo pomáhali Pavlovi pri šírení evanjelia (porovn. Sk 8,18,26;  Rim 16,3) doplňujú to, čo chýba ich bratom. Sú na potechu tak duchovným
    pastierom, ako aj ostatnému veriacemu ľudu (porov.1Kor 16,17-18).
    Laici, udržovaní činnou účasťou na liturgickom živote, starostlivo sa zúčastňujú i na jej apoštolských podujatiach. Privádzajú do Cirkvi ľudí, ktorí sú azda od nej vzdialení. Obetavo spolupracujú na hlásaní Božieho slova.
    Farnosť je skvelým vzorom spoločného apoštolátu (apostolatus communitarius), lebo spája v jedno všetku ľudskú rozmanitosť, ktorá sa tam nachádza, a zapojuje ju do cirkevnej všeobecnosti.
    Je dobré a prospešné, nech si laici navyknú pracovať vo farnosti v dôvernej jednote so svojimi kňazmi. Podľa možnosti nech napomáhajú každé apoštolské a misijné podujatie cirkevnej pospolitosti. Nech v sebe vytrvalo pestujú porozumenie pre diecézu, ktorej je farnosť akoby bunkou. Nech sú vždy ochotní na výzvu svojho arcipastiera zapojiť aj svoje sily do diecéznych podujatí. Ba, aby išli v ústrety potrebám miest i vidieka.
    Zvlášť je užitočné a osožné, ak laici prijímajú za svoje misijné diela a poskytujú im materiálnu, ba aj osobnú pomoc. Veď kresťan má povinnosť a česť vrátiť Bohu čiastku dobier, ktoré od neho dostal.
    Apoštolát manželov a rodín má zvlášť veľký význam pre Cirkev i pre občiansku spoločnosť. Kresťanskí manželia sú si navzájom, pre svoje deti a ostatných domácich, spolupracovníkmi milosti a svedkami viery. Sú prvými vierozvestcami a vychovávateľmi svojich detí. Slovom i príkladom ich priúčajú kresťanskému a apoštolskému životu, múdro im pomáhajú pri voľbe povolania, a keď u nich prípadne objavia duchovné povolanie, napomáhajú ho rozvinúť so všetkou starostlivosťou.
    Bolo vždy povinnosťou manželov, no dnes je najdôležitejšou úlohou ich apoštolátu, dávať najavo a potvrdzovať vlastným životom nerozlučnosť a svätosť manžel-ského zväzku, dôrazne uplatňovať prirodzené právo rodičov a poručníkov kresťansky si vychovávať potomstvo; chrániť dôstojnosť a oprávnenú nezávislosť rodiny. Preto nech spolupracujú s ľuďmi dobrej vôle, aby sa tieto práva rešpektovali v občianskom zákonodarstve; aby sa pri spravovaní spoločnosti dbalo na potreby rodiny.
    Rodina dostala od Boha aj to poslanie, aby bola základnou živnou bunkou spoločnosti. Toto poslanie splní, ak sa vzájomnou láskou svojich členov a spoločnou modlitbou ukáže akoby domácou svätyňou Cirkvi; ak sa celá zapojí do liturgického života Cirkvi; a napokon ak bude usilovne preukazovať
    pohostinstvo a napomáhať spravodlivosť a iné dobré skutky v prospech bratov, čo potrebujú pomoc.
    Apoštolát rodiny: Spomedzi rozmanitých činností rodinného apoštolátu spomenieme aspoň tieto:
    - adoptovať opustené deti; láskavo prijímať príchodzích; pomáhať pri vedení škôl; byť na pomoci mládeži radou i materiálne; pomáhať snúbencom lepšie sa pripraviť na manželstvo; spolupracovať pri vyučovaní katechizmu; podporovať manželov a rodiny, čo sú hmotne alebo mravne ohrozené; zabezpečiť starým ľuďom nielen to, čo potrebujú, ale aj primeranú účasť na ovocí hospodárskeho rozvoja.

    Kresťanské rodiny, ktoré žijú dôsledne podľa evanjelia, sú vzorom kresťanského manželského života a vydávajú svetu vždy a všade drahocenné svedectvo o Kristovi.


    IV. ROZLIČNÉ DRUHY APOŠTOLÁTU

    Osobitnou formou apoštolátu jednotlivcov je svedectvo celého života, koreniaceho vo viere, nádeji a láske.
    Verejným uctievaním Boha, modlitbou, pokáním a dobrovoľným znášaním životných námah a trápení, ktorými sa stávajú podobnými trpiacemu Kristovi, môžu vplývať na všetkých ľudí a prispieť k spáse celého sveta.
    V rozličných životných okolnostiach veriaci nech sú apoštolmi tak vo svojich rodinách, ako aj vo farnostiach a diecézach a taktiež v dobrovoľných združeniach.

    V. PORIADOK V APOŠTOLOVANÍ

    Apoštolská činnosť laikov má byť začlenená do apoštolátu celej Cirkvi. Aby sa totiž upevnil duch jednoty, aby celý apoštolát Cirkvi žiaril bratskou láskou, aby sa dosiahol spoločný cieľ a vyhlo sa škodlivej žiarlivosti, vyžaduje sa vzájomná úcta medzi všetkými formami apoštolátu v Cirkvi. Tu je žiadúca súladná spolupráca duchovenstva, rehoľníkov a laikov.
    Spoločné ľudské hodnoty žiadajú spoluprácu kresťanov aj s tými, čo sa síce ku kresťanstvu nehlásia, ale tieto hodnoty uznávajú. Touto spoluprácou laici vydávajú svedectvo o Kristovi, Spasiteľovi sveta a o jednote ľudskej rodiny.

    VI. VÝCHOVA K APOŠTOLÁTU

    Apoštolát môže dosiahnuť plnú účinnosť jedine prostredníctvom všestrannej a úplnej  výchovy.  Aby  sa  udržovali  dobré  ľudské  vzťahy,   treba pestovať
    pravé ľudské hodnoty, predovšetkým umenie bratsky nažívať, spolupracovať a nadväzovať dialóg.
    Keďže však výchova k apoštolátu nemôže spočívať jedine v teoretickej príprave, je potrebné laikom nastúpiť do činnej služby Cirkvi. Príprava na apoštolát sa má začať hneď s prvou výchovou detí. Túto výchovu treba dopĺňať po celý život. Je teda zrejmé, že tí, čo majú poskytovať kresťanskú výchovu, sú povinní vychovávať aj k apoštolátu (rodičia, učitelia, kňazi, laické skupiny…)
    Rodičia majú v rodine od útleho veku privádzať svoje deti k poznaniu lásky Božej voči všetkým ľuďom a postupne ich priúčať - predovšetkým príkladom - starostlivosti voči materiálnym i duchovným potrebám blížneho.
    Pretože skutky lásky a milosrdenstva sú skvelým svedectvom kresťanského života, apoštolská výchova má viesť aj k  praktizovaniu, aby sa veriaci od detstva priúčali súcitiť s bratmi a veľkodušne im pomáhať v núdzi.
    Tak sa celá rodina v spoločnom nažívaní stáva akoby noviciátom apoštolátu.

    ZÁVER

    Svätý koncil teda naliehavo prosí v Pánu všetkých laikov, aby ochotne, veľkodušne a s pohotovým srdcom odpovedali na Kristov hlas, ktorý ich v túto hodinu volá so zvýšenou nástojčivosťou, ako aj na podnety Ducha Svätého. Nech teda ustavične veľkodušne pracujú na diele Pánovom, vediac, že ich námaha v Pánu nie je daromná ( por.1Kor 15,58).

    ( text je krátený, prevzatý z www.kbs.sk: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu)