Sväteniny

Pohreb

Dňom smrti sa pre kresťana začína na konci jeho sviatostného života dovŕšenie jeho znovuzrodenia, ktoré sa začalo v krste, konečné „pripodobnenie“ „obrazu Syna“, udelené pomazaním Ducha Svätého, a účasť na hostine Kráľovstva, ktorá bola anticipovaná v Eucharistii, hoci ešte potrebuje posledné očistenia, aby si mohol obliecť svadobné rúcho. (KKC 1682)

Cirkev, ktorá ako matka  sviatostne nosila kresťana vo svojom lone počas jeho pozemského putovania, sprevádza ho aj na konci jeho cesty, aby ho odovzdala „do Otcových rúk“. V Kristovi obetuje Otcovi dieťa jeho milosti a v nádeji ukladá do zeme semeno tela, ktoré vstane v sláve. Toto obetovanie sa plne slávi v eucharistickej obete; požehnania pred jej slávením a po ňom sú sväteniny. (KKC 1683)

Pohrebné obrady vrátane sv. omše bývajú podľa dohovoru s pozostalými. Pre nahlásenie pohrebu je potrebné priniesť na faru kópiu listu o prehliadke zosnulého. Treba počítať s tým, že pohreb môže byť najskôr po uplynutí zákonnej lehoty 48 hodín od skonania zosnulého.

Konferencia biskupov Slovenska zverejnila na svojej internetovej stránke preklad Inštrukcie “Ad resurgendum cum Christo” ohľadom pochovávania zomrelých a uchovávania popola v prípade kremácie.  Ide o dokument, ktorý vydala koncom októbra Kongregácie pre náuku viery.

“Aby sme mohli vstať s Kristom z mŕtvych, musíme zomrieť s Kristom, „vzdialiť sa z tela a bývať u Pána“ (2 Kor 5, 8). Inštrukciou Piam et constantem z 5. júla 1963, Sväté ofícium ustanovilo, aby sa „verne zachovával zvyk pochovávať mŕtve telá veriacich“, pričom sa dodáva, že kremácia „neprotirečí kresťanskému náboženstvu“ a už sa nemajú odopierať sviatosti a pohrebné obrady tým, ktorí si želali byť spopolnení. Platí to však za podmienky, že ich želanie nie je motivované „popieraním kresťanských dogiem, alebo sektárskym zmýšľaním, alebo nenávisťou voči katolíckemu náboženstvu a Cirkvi“1. Táto zmena cirkevnej disciplíny bola následne prijatá do Kódexu kánonického práva (1983) a do Kódexu kánonov východných cirkví (1990),” píše sa v inštrukcii. “Medzitým sa vo viacerých štátoch značne rozšírila prax kremácie, no zároveň sa rozšírili aj nové myšlienky odporujúce viere Cirkvi. Po náležitom vypočutí Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Pápežskej rady na výklad zákonov a viacerých biskupských konferencií a synod biskupov východných cirkví považuje Kongregácia pre náuku viery za vhodné vydať novú inštrukciu, ktorá má pripomenúť doktrinálne a pastoračné dôvody pre uprednostnenie pochovávania tiel zosnulých a vydať normy týkajúce sa uchovávania popola v prípade kremácie,” uvádza dokument.

INŠTRUKCIU je možné nájsť TU (v textovej verzii).

 

Požehnania

Požehnávanie je božská činnosť,  ktorá dáva život a ktorej prameňom je Otec. Jeho požehnanie je zároveň slovo i dar (po latinsky bene-dictio, po grécky eu-logia, doslovne „dobro-rečenie“). Ak sa tento výraz aplikuje na človeka, znamená adoráciu a odovzdanie sa svojmu Stvoriteľovi vo vzdávaní vďaky. (KKC 1078)

  • Požehnanie osôb

Cirkev verí a zdôrazňuje silu požehnania. Veriaci  môžu individuálne prijať požehnanie z nejakého dôležitého dôvodu. Napr. snúbenci, manželia, rodička pred pôrodom, ...

  • Požehnanie devocionálií

Cirkev praktizuje aj požehnanie vecí osobného užívania alebo predmetov, ktoré používame v duchovnom živote.

  • Požehnanie príbytkov

Požehnanie príbytkov sa tradične koná v čase po sviatku Zjavenia Pána, ale je možne príbytok požehnať aj mimo tohto obdobia.

 

  • Požehnanie príbytkov - pre súkromné požehnanie laikmi - v čase sviatku Zjavenia Pána

Tradícia požehnania domov má veľký duchovný význam. Požehnanie vysluhuje kňaz. Úkon požehnania príbytku kňazom je sväteninou.
Dom môže požehnať aj laik - v rodine otec, alebo mama. Vtedy sa úkon nestáva sväteninou, je istou formou modlitby a odovzdanosti rodiny Bohu. Stačí požehnaná voda, prípadne zapálená svieca - symbol Krista a postoj veriaceho človeka uvedomujúc si Božiu prítomnosť a lásku.

„Požehnávanie je božská činnosť, ktorá dáva život a ktorej prameňom je Otec.
Jeho požehnanie je zároveň slovo i dar (po latinsky bene-dictio, po grécky eu-logia, doslovne „dobro-rečenie“).
Ak sa tento výraz aplikuje na človeka, znamená adoráciu a odovzdanie sa svojmu Stvoriteľovi vo vzdávaní vďaky.“
(Katechizmus katolíckej Cirkvi – č.1078)

 

V mene, Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Pokoj nášmu domu a všetkým, čo v ňom bývame.
I s duchom tvojím.


Z Panny–Matky sa zrodil Pán, ktorého anjel zvestoval;  a v lone matky skrytý Ján radosťou nad ním zaplesal.        
On nepohrdol jasľami, pokorne leží na sene; o trošku mlieka prosí ten, čo živí všetko stvorenie.
 
Počúvajme slová sv. Evanjelia podľa Matúša(2, 1-12):

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu. A hľa hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.

Chvíľa ticha, alebo krátky príhovor ...

S radosťou za dar Božieho Syna velebme nášho Spasiteľa a prednesme mu svoje prosby:

1. Pane Ježišu, Boží Syn, žil si s nami ako človek, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi,
daj, aby sme boli dobré deti nášho dobrého Boha.
Prosíme ťa, vyslyš nás.

2. Pane Ježišu, ty si sa v nazaretskej rodine vzmáhal v múdrosti a bol si v obľube u Boha i ľudí,
daj, aby otcovia a matky boli prvými učiteľmi a svedkami viery pre svoje deti.
Prosíme ťa, vyslyš nás.

3. Pane Ježišu, Kráľ pokoja, ty si nám priniesol svoj pokoj,
daj, aby všetci, čo v tomto dome bývajú, tešili sa zdraviu i pokoju a žili v láske a svornosti a boli ti za všetko vďační.
Prosíme ťa, vyslyš nás.

4. Pane Ježišu, priniesol si radostnú zvesť trpiacim a chudobným a uzdravoval si pokorných srdcom,
chráň nás od prílišných starostí a otvor naše srdce pre trpiacich a núdznych.
Prosíme ťa, vyslyš nás.

5. Pane Ježišu, Život veriacich, ty si prijal Máriu a Jozefa k sebe do nebeskej vlasti,
prijmi aj zosnulých z našej rodiny medzi svojich spravodlivých v nebi.
Prosíme ťa, vyslyš nás.

A teraz sa spolu modlíme, ako nás naučil náš Pán Ježiš Kristus:   Otče náš, ktorý si na nebesiach...

Dajme si znak pokoja: Pokoj a bratská láska nech je medzi nami.

Modlitba požehnania:

Všemohúci Bože a Otče, ty si nás v krste prijal za svoje deti a urobil si nás bratmi a sestrami tvojho Syna; posilňuj naše spoločenstvo s ním a daj, aby sme v našej rodine žili vo svornosti a láske. Bože, ochraňuj náš dom pred zlom a hriechom, požehnávaj ho i všetkých, čo v ňom bývajú, aby sme ti ako domáca cirkev prinášali duchovné obete: zlato lásky, myrhu utrpenia a kadidlo modlitby. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Otec pokropí požehnanou vodou prítomných i celý dom, pričom povie: Táto požehnaná voda nech nám pripomenie náš krst i Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním. Na horné veraje dvier kriedou napíšeme:    20 C + M + B 13     
To znamená: Christus mansionem benedicat (Kristus nech požehná náš príbytok) (* pozn. 2013 je rok, v ktorom je príbytok požehnávaný, ak bude príbytok požehnávaný v r.2017, tak: 20-C+M+B-17)

 Prosme teraz spoločne Pannu Máriu o pomoc a ochranu: Zdravas Mária .... ; Pod tvoju ochranu sa utiekame ...

Dnes prišla spása do nášho domu. Pokoj a požehnanie nech spočíva na ňom a nech napĺňa všetkých nás.
 
V mene, Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

(Viac na: http://oratkosastin.webnode.sk/products/pozehnanie-domov-v-case-sviatku-zjavenia-pana-pre-sukromne-pozehnanie-laikmi-/