Pamätajme na svoje korene

 - máme sa čím inšpirovať

 
 

 

Miesto toho, aby sme prijali pohŕdavé vnímanie katolicizmu zo strany verejnosti, podniknime pár ráznych krokov, aby sme spoznali – či dokonca zamilovali si – pozoruhodné prínosy katolicizmu k svetovej civilizácii v priebehu tisícročí. Môžeme sa o ne dokonca podeliť so svojimi deťmi.

Predstavme si, že by sme sa mohli prechádzať múzeom, v ktorom by boli vystavené niektoré z veľkých katolíckych výdobytkov vo svetových dejinách. Bolo by to oveľa čestnejšie, než pripojiť sa k masívnym propagandistickým snahám osvietenstva tieto pozoruhodné dejiny potlačiť. Kniha Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu od Thomasa E. Woodsa ponúka dráždivý obraz iba niekoľkých z tisícov prínosov katolíkov, ktorými počas mnohých stáročí zmenili svet.

 
Rímskokatolícka cirkev poskytla od vrcholného stredoveku až po osvietenstvo viac finančnej, ba aj spoločenskej podpory štúdiu astronómie než ktorákoľvek iná inštitúcia.

 

Začnime astronómiou. Woods hovorí: „Rímskokatolícka cirkev poskytla za šesť storočí – od obnovy antickej vzdelanosti počas vrcholného stredoveku až po osvietenstvo – viac finančnej, ba aj spoločenskej podpory štúdiu astronómie než ktorákoľvek iná a možno než všetky ostatné inštitúcie.“ Citoval záver výskumníka z Kalifornskej univerzity v Berkeley.

Keď hľadí na budovanie európskej kultúry, nazýva svätého Benedikta „otcom Európy“ pre množstvo inštitúcií a dobročinných diel, ktoré benediktínske kláštory počas stáročí vykonávali. Siahajú od stredísk pre chov dobytka a poľnohospodárstvo až po strediská pre vzdelávanie a knižnice. A nezabudnime na bohoslužbu.

Samozrejme, boli aj iné nTom Woods: Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu. Redemptoristi – SMN, 2010espočetné prínosy na kultúrnej scéne. Dominikánsky kňaz Francisco de Vitoria (narodený v roku 1483) sa často nazýva otco

m medzinárodného práva pre svoje argumenty o právnom statuse národov Nového sveta. Tvrdil, že prirodzený zákon „neexistuje len medzi kresťanmi, ale medzi všetkými národmi.”

Woods sa zaoberá jedným z najrozsiahlejších a najmenej oceňovaných príspevkov katolicizmu v kapitole s veľkolepým názvom: „Ako katolícka charita zmenila svet.“ Začína zážitkom Pachomia, pohanského rímskeho vojaka zo štvrtého storočia. Na armádu cisára Konštantína udrel mor a Pachomius s prekvapením videl, ako jeho spolubojovníci prinášali trpiacim ľuďom potraviny a pomoc. Keď sa ich opýtal, zistil, že sú to katolíci.

Woods sleduje charitatívne aktivity naprieč stáročiami a spomína napríklad obrovský hospic v Jeruzaleme, ktorý začínal ako stanica poskytujúca pomoc pútnikom, no do dvanásteho storočia vyzeral skôr ako moderná nemocnica, ktorá sa starala zvlášť o chorých a vykonávala jednoduché operácie. Slúžila tiež moslimom a Židom. Podľa slov vtedajšieho kňaza, ktorý ju navštívil: „Nemôžeme odhadnúť počet ľudí, ktorí tu ležia, ale videli sme tisíc postelí.” Dnešné obrovské katolícke charitatívne organizácie majú skutočne hrdinských predchodcov.

 

Univerzity: „Práve stredoveku vďačíme za jeden z najväčších intelektuálnych prínosov, ba za jedinečný intelektuálny prínos svetu: univerzitný systém.“ To je pravda, no toto dedičstvo je ohrozené, dokonca i na katolíckych inštitúciách vyššieho vzdelávania. Pápež Ján Pavol II. cítil povinnosť vydať Ex corde ecclesiae (1990), aby vytiahol katolícke univerzity z ich posadnutosti osvietenským štýlom myslenia. Obhajcovia osvietenstva si mysleli a stále myslia, že to oni založili univerzity a len oni chápu, o čom je vlastne rozum. Ján Pavol II. musel pár rokov nato vydať Fides et ratio, aby ľuďom pripomenul, čo Cirkev vždy vedela o správnom používaní rozumu. Píše o ňom, že vo vlastnom zmysle má „skutočný metafyzický dosah.“

 

Obhajcovia osvietenstva si mysleli a stále myslia, že to oni založili univerzity a len oni chápu, o čom je vlastne rozum. Ján Pavol II. však pripomenul, že Cirkev vždy vedela o správnom používaní rozumu.

 

Len čo sa oslobodíme od programu zatajovania informácií, ktorý praktizuje osvietenstvo a jeho početní moderní stúpenci, hrdo sa objaví pravdivý obraz katolíckej Cirkvi. Nemalo by to viesť k tomu, že si Cirkev osvojí zrkadlový obraz osvietenskej arogancie, ale že sa strasie svojho v Amerike takmer až apologetického postoja.

Je tu obrovská vzdelávacia nečinnosť – od nedostatku obsažných článkov v diecéznych novinách cez našich poväčšine neviditeľných biskupov, ktorí majú práveže tento národ vyučovať, a prevažne nevyučujúci klérus až po zväčša neinformovaných laikov. Zvlášť zanedbanou oblasťou sú mnohé rehoľné sestry, ktoré väčšinou nie sú vzdelané vo viere na vysokoškolskej úrovni. Je to zvláštne, keď sa toľko peňazí vynakladá na vzdelávanie kléru.

Dobrým spôsobom, ako pristúpiť k tejto situácii, by bolo položiť si otázku, prečo tak veľa katolíkov vie tak málo o slávnej inštitúcii, ktorej sú súčasťou. Katolíci sa musia každý deň vedome snažiť podieľať sa na katolíckej kultúre, ktorá je súčasťou života viery. Funguje to i naopak. Viera sa stáva bohatšou a ľahšou, keď máme pravidelný kontakt napríklad s veľkou katolíckou hudbou. Počúvanie tejto hudby nás ochráni pred neprestajným vtieraním sa sekulárnej hudby do verejných priestorov. Alebo sa môžeme pozrieť na umenie. Bohatou odmenou za toto štúdium by bolo už len zoznámiť sa s vitrážovým dielom Moiry Forsythovej (1905 – 1991), bývalej anglickej prezidentky Spoločnosti katolíckych umelcov.

Prenikanie do katolíckej kultúry je postupný proces. Obsahuje sviatosti, spoločenstvo, charitatívne činnosti a tiež to, čo obvykle rozumieme pod slovom kultúra: romány, divadelné hry, hudbu, architektúru, umenie a vedu. Ešte len čaká na svoje objavenie. Čím viac ju spoznáme a osvojíme si ju vo svojom živote, tým viac ju môžeme ukazovať svetu.

 

Toto nám Kristus priniesol – a toto musíme prinášať iným.

 

 

P. Bevil Bramwell OMI PhD 
Autor je bývalý dekan na Catholic Distance University. Publikoval knihy Laity: Beautiful, Good and True (Laický stav: krásny, dobrý a pravdivý), The World of the Sacraments (Svet sviatostí) a najnovšie Catholics Read the Scriptures: Commentary on Benedict XVI’s Verbum Domini (Katolícke čítanie Písma. Komentár k exhortácii Verbum Domini od Benedikta XVI.).

 

prevzaté z Denníka Postoj Svet kresťana