Narodenie Pána

 

Na slávnosť Narodenia Pána nám cirkev ponúka čítanie z prvej kapitoly Jánovho evanjelia.
Táto teologická a zároveň lyrická stať evanjelia, nazývaná tiež prológ svätého Jána,
je akoby súhrnom našej viery v Slovo, ktoré prišlo medzi nás.

 


Jn 1, 1-18


Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

Apoštol Ján hovorí o Ježišovi ako o Slove Boha. Pre grécky výraz Logos alebo latinský Verbum, náš jazyk nemá iný preklad iba Slovo. Avšak Ježiš je oveľa viac ako len Slovo Otca. On je jednorodený Boží Syn, je jednej podstaty s Otcom, Boh z Boha, Svetlo zo Svetla. Nazýva sa Slovom, pretože jeho slová nám zjavili pravdu o Bohu, ktorú často dokážeme ignorovať. Ale On, Kristus, bol už predtým, než sa stal Slovom. On je Život, bol už od počiatku u Boha a „skrze neho bolo všetko stvorené“. On je prameňom každého života, aj toho, ktorý existuje i dnes.

Jeden neveriaci filozof, ktorý premýšľal o pôvode života, povedal, že svet nemohol vzniknúť len tak. Nejaká „Myseľ“, ako on hovorí, musela všetko riadiť a určovať každú vec. Pretože všetko má svoj počiatok v Ňom, v Slove, v pôvodcovi života. Aj ten náš život, ktorý je Bohom chcený a milovaný. Život vzácny, ktorý potrebuje ochranu a lásku. Život, ktorý je potrebné rešpektovať od momentu počatia, až po jeho zavŕšenie posledným vydýchnutím.

Život by nám však nestačil, ak by nám nebola daná aj pravda. Veď ako môže človek žiť bez toho, že by poznal sám seba, že by ignoroval svoj počiatok a vlastné určenie. Život ľudí, ktorí nespoznali svetlo pravdy a poznania, musí byť určite nenaplnený. Toto Slovo Boha, hoci bolo od počiatku, prišlo ako svetlo pre všetkých ľudí: „Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.“ Odteraz naša viera nemá byť slepá; ten, kto má vieru, vidí veľmi dobre, pretože má osvietený aj rozum. Viera je teraz možná skrze svedectvo Toho, ktorý prišiel k nám od Boha. Bohužiaľ „tmy ho neprijali.“ Toto bolo najdramatickejšie odmietnutie v histórii: „Svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.“ Nedivme sa, že aj v dnešnom svete sú ešte tmy, pretože svetlo bolo a je stále odmietané.

Odo dňa, keď prišlo Slovo medzi nás, ľudstvo sa rozdelilo: tí, čo ho odmietli, zostali v tme a v tôni smrti. „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.“

Už Ján Krstiteľ vo svojom prísnom kázaní napomínal farizejov, aby si nenamýšľali, že budú spasení len kvôli tomu, že sú „Abrahámovými synmi“. Spása je milosť a viera je dar, ktorý možno prijať, ale aj odmietnuť. Vždy je na našej slobodnej vôli, aby sme sa rozhodli. 

Ohlasovanie evanjelia, ktoré Cirkev koná aj v dnešnom svete, je ponukou pravdy a spásy. Je na každom z nás, či túto ponuku prijmeme alebo odmietneme. Avšak, bez viery niet spásy, pretože byť „stvorený Bohom“ znamená prijať vieru, ktorá bude schopná osvietiť naše skutky a uviesť nás do zhody s Otcovou vôľou, o ktorej nám Boží Syn priniesol svedectvo. (Prevzaté z Vatikánskeho rozhlasu)