Laudato si

 

Vyšla nová encyklika pápeža Františka „Laudato si’, o starostlivosti o spoločný dom“

 

 „Laudato si’, o starostlivosti o spoločný dom“ - toto je názov encykliky pápeža Františka o ekológii, ktorá bola publikovaná dnes 18. júna napoludnie. Na tlačovej konferencii v Novej synodálnej aule vo Vatikáne ju predstavili kardinál Peter Turkson ako predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, metropolita Pergama Ioannis Zizioulas ako reprezentant Ekumenického patriarchátu a Pravoslávnej cirkvi a prof. John Schellnhuber, zakladateľ a riaditeľ Potsdamského inštitútu pre výskum dopadu klimatických zmien (Potsdam Institute for Climate Impact Research). Na brífingu mali novinári dispozícii text encykliky v taliančine, francúzštine, angličtine, nemčine, španielčine a portugalčine.
Pozrite si Brífing v Novej synodálnej aule k prezentácii encykliky Laudato si

 

Laudato si
Vo Vatikánskom vydavateľstve Libreria Editrice Vaticana vyšlo 75-tisíc kópií v taliančine, ostatných 10-tisíc kópií v ďalších svetových jazykoch. Obal encykliky „Laudato si’, v dvoch rôznych odtieňoch modrej farby, symbolizujúcej ekológiu modrej planéty, odvolávajúc sa na biblické posolstvo zobrazuje pôsobivý pozlátený obraz „Stvorenie zvierat“ , prevzatý z mozaiky Normanskej katedrály v Monreale (Palermo).

 

 „Laudato si´“ – čiže „Buď pochválený“.

Tento názov nesie nová encyklika pápeža Františka. Ide o citáciu slov sv. Františka Assiského z jeho „Chválospevu stvorenia“, známeho aj ako „Pieseň brata Slnka“. 

 

Pozrime sa v skratke na jej obsah.

«Aký typ sveta chceme odovzdať tým, ktorí prídu po nás, deťom, ktoré vyrastajú?» (160). Táto otázka je srdcom encykliky pápeža Františka Laudato si´, venovanej starostlivosti o náš spoločný dom. «Táto otázka sa netýka iba životného prostredia v izolovanom zmysle, pretože k tomuto problému sa nemožno stavať čiastkovým spôsobom». Toto vedie k pýtaniu sa na zmysel existencie a na hodnoty, ktoré sú základom života spoločnosti: «Pre aký cieľ sme prišli do tohto života? S akým cieľom pracujeme a bojujeme? Prečo nás táto zem potrebuje?» Ako píše pápež František, «ak si nekladieme tieto hĺbkové otázky, neverím, že by naša ekologická angažovanosť mohla priniesť významné výsledky.»

Encyklika má svoj názov z modlitbového zvolania „Buď pochválený, môj Pane“ (Laudato si´, mi´ Signore), ktorým sv. František pripomína, že zem, náš spoločný dom, «je aj ako sestra, s ktorou sa delíme o existenciu, a ako krásna matka, ktorá nás prijíma do svojho náručia» (1). My sami «sme zemou (porov. Gn 2,7). Samotné naše telo pozostáva z prvkov planéty, jej vzduch je ten, ktorý nám dáva dych a jej voda nás vyživuje a obnovuje» (2).

Táto zem, trpiaca zlým zaobchádzaním a plienením, sa teraz sťažuje a jej stony sa spájajú so všetkými opustenými sveta. S pozvaním načúvať im sa pápež František obracia na všetkých: na jednotlivcov, rodiny, miestne pospolitosti, krajiny, medzinárodné spoločenstvo, a pozýva k «ekologickej konverzii», podľa vyjadrenia sv. Jána Pavla II., čiže «zmeniť kurz» a zhostiť sa krásnej a zodpovednej úlohy «starostlivosti o spoločný dom». Zároveň pápež František konštatuje, že «badať rastúcu citlivosť voči prostrediu a ochrane prírody, a dozrieva úprimné a bolestne preciťované znepokojenie nad tým, čo sa deje s našou planétou» (19). Svätý Otec sa zastáva oprávnenosti pohľadu nádeje, čo sa vyníma v celej encyklike. Všetkým adresuje jasný odkaz, plný nádeje: «Ľudstvo má ešte schopnosť spolupracovať na vytvorení nášho spoločného domu» (13). Človek «ešte dokáže pozitívne zasiahnuť» (58), «nie je všetko stratené, pretože ľudské bytosti, schopné najhlbšieho úpadku, môžu aj prekonať seba samých,  znovu si vyvoliť dobro a obnoviť sa» (205).

Pápež František sa novým dokumentom obracia samozrejme na katolíckych veriacich, nadväzujúc na slová sv. Jána Pavla II.: «kresťania sú si osobitne vedomí, že ich úlohy v rámci tvorstva, ich povinnosti voči prírode a voči Stvoriteľovi sú súčasťou ich viery» (64), ale snaží sa «osobitne vstúpiť do dialógu so všetkými, vzhľadom na náš spoločný dom» (3). Dialóg, ktorý sa tiahne celým textom, sa v 5. kapitole stáva nástrojom na riešenie a vyriešenie problémov. Od začiatku pápež František pripomína, že aj «iné cirkvi a cirkevné spoločenstvá – ako aj iné náboženstvá – dosiahli vysokú zaangažovanosť a cennú reflexiu» v problematike ekológie (7). Ba čo viac, priamo čerpá z ich príspevku, počnúc myšlienkami pravoslávneho ekumenického patriarchu Bartolomeja, rozsiahle citovaných v bodoch 8-9. Na viacerých miestach pápež ďakuje protagonistom tohto úsilia, rovnako jednotlivcom ako združeniam či inštitúciám, uznávajúc, že «uvažovanie nespočetných vedcov, filozofov, teológov a spoločenských organizácií obohatilo myslenie Cirkvi v týchto otázkach» (7) a pozýva všetkých uznať «bohatstvo, ktoré náboženstvá môžu ponúknuť pre integrálnu ekológiu a pre plný rozvoj človeka ako takého» (62).

Metodický postup encykliky je súhrnne načrtnutý v 15. bode a premieta sa do šiestich kapitol. Začína sa v 1. kapitole načúvaním situácii, čerpajúc zo špičkových vedeckých poznatkov, ktoré sú dnes k dispozícii. Ďalej pokračuje v 2. kapitole konfrontáciou so Svätým písmom a židovsko-kresťanskou tradíciou a v 3. kapitole  poukázaním na korene problémov spočívajúce v technokracii a prílišnej zahľadenosti človeka na seba samého. Štvrtá kapitola predkladá návrh «integrálnej ekológie, ktorá bude jasne obsahovať rozmer ľudský a sociálny» (137), ktorý je neodmysliteľne spojený s otázkou životného prostredia. V tejto perspektíve pápež František v 5. kapitole navrhuje rozvinúť na každej úrovni spoločenského, ekonomického a politického života čestný dialóg, ktorý sa prejaví v transparentných rozhodovacích procesoch. V 6. kapitole pripomína, že nijaký plán nemôže byť účinný, ak nebude animovaný formovaným a zodpovedným svedomím, pričom navrhuje podnety pre rast v tejto oblasti na úrovni výchovno-vzdelávacej, duchovnej, cirkevnej, politickej a teologickej. Text encykliky uzatvárajú dva modlitbové texty, jeden určený pre spoločnú modlitbu tých, čo veria v «Boha stvoriteľa a otca» (246) a druhý pre tých, čo vyznávajú vieru v Ježiša Krista. Ako refrén sa v nej rytmicky opakujú slová «Buď pochválený» (Laudato si´), ktoré takto tvoria začiatok i koniec encykliky.

Encyklikou sa tiahne niekoľko tematických osí, ktorými sa zaoberá z rozličných perspektív, čo prispieva k jej jednoliatosti: «vnútorný vzťah medzi chudobnými a zraniteľnosť planéty; presvedčenie, že celý svet je vnútorne prepojený; kritika novej paradigmy a foriem moci, ktoré sa odvodzujú z techniky; pozvanie hľadať iné spôsoby, ako chápať ekonomiku a pokrok; vlastná hodnota každého stvorenia; ľudský význam ekológie; nevyhnutnosť úprimných a čestných diskusií; vážna zodpovednosť medzinárodnej a lokálnej politiky; kultúra odhadzovania a návrh nového životného štýlu» (16).

Pápež František je doposiaľ známy v prvom rade ako autor dokumentu Evangelii gaudium, po slovensky Radosť evanjelia. Tento dokument z 24. novembra 2013  však nebol nazvaný „encyklikou“, ale tzv. „apoštolskou exhortáciou“. Išlo teda o pápežský list určený členom Cirkvi na ich povzbudenie k evanjelizácii v súčasnom svete. Pokiaľ ide o najnovší dokument Laudato si´, tento má charakter encykliky. V prísnom zmysle ide už o druhú encykliku s podpisom Svätého Otca Františka. Tá prvá, s názvom Lumen fidei (Svetlo viery), vyšla len tri mesiace po zvolení pápeža Františka a na jej obsahu mal podstatný podiel emeritný pápež Benedikt XVI.

 Vatikán 18. júna ; Text prevzatý z:  Vatikánsky rozhlas

 

Pozn.:
Pápež prezradil, ako vznikla jeho nová encyklika: Názov encykliky, ktorý znamená Buď pochválený, je inšpirovaný známou modlitbou sv. Františka z Assisi, ktorý je patrónom životného prostredia.Pri písaní sa František inšpiroval myšlienkami konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja. „Mnoho rokov hovorí o tejto téme. Pri príprave tejto encykliky som si prečítal mnohé jeho veci,“ priznal František na januárovej tlačovej konferencii počas letu zo Srí Lanky na Filipíny.Aj preto sa dnešného predstavenia encykliky zúčastnil metropolita Pergama Ioannis Zizoulas, ktorý zastupoval Pravoslávnu cirkev. (prevzaté z Svet kresťanstva)