Krst

krstSvätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. Krst je sviatosťou očisťujúceho a posväcujúceho znovuzrodenia (Jn 3,5; Ez 36,25) v duchu a milosti Ježiša Krista.

Podľa II. vatikán-skeho koncilu je krst základom spoločenstva všetkých kresťanov. Tí, čo veria v Krista, sú krstom ospravedlnení vierou, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi. Krst tak vytvára sviatostné puto jednoty medzi všetkými. (KKC, Trnava 1999)

Krst je najkrajším a najvznešenejším Božím dobrodením... Voláme ho darom, lebo sa dáva tým, čo predtým nepriniesli nič; milosťou, lebo sa udeľuje aj vinníkom; krstom, lebo hriech sa pochováva vo vode; pomazaním, lebo je posvätný a kráľovský (pomazaní králi...); osvietením, lebo je jasom a svetlom; rúchom, lebo zakrýva našu pohanu; kúpeľom, lebo obmýva; pečaťou, lebo je potvrdením Božej nadvlády a natrvalo sa vrýva do srdca človeka.

Predobrazy krstu nachádzame už v Starom zákone (Gn 1, 1-2; 1 Pt 3, 20-21; Kor 10, 1-2; Joz 3, 14; 2 Ke 5, 14); Predpoveď krstu u Ez 36, 25; Iz 1, 16; Iz 4, 4; Zach 13, 1. Všetky predobrazy krstu majú svoje zavŕšenie v Ježišovi Kristovi ako „Prvotnej sviatosti“ a „Prasviatosti“.

Ježiš začal svoje účinkovanie krstom v Jordáne od Jána Krstiteľa. Po svojom zmŕtvychvstaní Ježiš zveruje apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19-20). Krv a voda, ktoré vytiekli z Ježišovho boku, sú znakom krstu a Eucharistie, teda sviatosti nového života.
Ježiš vraví Nikodémovi: „Ježiš odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.“ (Jn 3, 5).

 

Forma prijatia Krstu

Leje sa voda na hlavu pričom sa hovorí:

M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Túto formu ustanovil Ježiš Kristus, keď po svojom zmŕtvychvstaní zveril apoštolom toto poslanie, ako je už vyššie uvedené (Mt 28, 19). (Krst Petrov na Turíce ako vybudovanie prvotnej Cirkvi (Sk 2, 41).

Všetci kresťania i laici majú účasť na všeobecnom kňažstve a mali by pokladať za povinnosť vedieť správne krstiť, ale len v prípade nutnosti.

Krst je schopný platne prijať každý nepokrstený človek a len človek v stave pozemského putovania. Pokrstiť sa majú, pokiaľ to situácia dovoľuje, aj potratové plody, ak ešte žijú. Mŕtvi ľudia, ani ich plody sa nekrstia.

 

Význam jednotlivých symbolov pri obrade krstu:

Krstná voda - je symbolom nového Božieho života v Duchu Svätom;

Trojnásobné ponorenie alebo poliatie je symbolickým vyjadrením troch Božských osôb, zotrvanie Ježiša tri dni v hrobe;

Znak kríža - znamená milosť vykúpenia, ktorú nám Kristus získal svojim krížom;

Pomazanie svätou krizmou (voňavým olejom) - znamená, že Pán svätým olejom potvrdil jeho vyvolenie, stal sa kresťanom čiže "pomazaným" Duchom Svätým, včleneným do Krista, ktorý je pomazaný za Kňaza, Proroka a Kráľa.

Biele rúcho - symbolicky vyjadruje, že pokrstený si obliekol Krista, vstal z mŕtvych s Kristom; je zaodetý Jeho svätosťou a slávou; 

Biela svieca - zapálená od veľkonočnej sviece, ktorá symbolizuje zmrtvychvstalého Krista a znamená, že Kristus v novopokrstenom zapálil svetlo Božieho života. Pokrstení sú v Kristovi "svetlom sveta" (Mt 5,14).

 

Krst u dieťaťa

Viera nám káže zaniesť dieťa do chrámu, aby sa tam vo sviatosti krstu zrodilo pre večný život a malo účasť na láske Boha Otca, Syna a Ducha Svätého.
Krst nedospelých (detí) je platný a dovolený za splnených podmienok. Rodičia a krstní rodičia sa zaviazali, že budú vychovávať deti vo Viere, aby ich deti po nadobudnutí užívania rozumu boli schopné plniť krstné sľuby, ktoré za nich zložili.

Podmienky dovoleného prijatia sviatosti krstu u dieťaťa:

    • Aspoň jeden z rodičov alebo zákonných zástupcov s krstom súhlasil.
    • Musí byť zdôvodnená nádej, že dieťa bude vychovávané v katolíckom náboženstve. Inak sa obrad s patričným vysvetlením rodičom odloží.
    • V nebezpečenstve smrti dieťaťa katolíckych aj nekatolíckych rodičov sa krstí toto dieťa dovolene aj bez súhlasu, ba aj proti vôli rodičov.
    • Nemožno odoprieť krst dieťaťa len z dôvodu, že rodičia nie sú cirkevne zosobášení.

 

Krst u dospelého človeka

Dospelý človek, aby mohol byť pokrstený, musí spĺňať nasledujúce podmienky:

    • musí prejaviť vôľu prijať krst;
    • byť poučený o pravdách viery;
    • poznať povinnosti kresťanského života; 
    • katechumenátom sa osvedčil v kresťanskom živote. Pred krstom má úprimne oľutovať svoje hriechy.

K hodnému prijatiu sviatosti sa vyžaduje aspoň viera („Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený Mk 16,16) a ľútosť nad spáchanými hriechmi („Kajajte sa teda, obráťte sa, aby sa zastreli vaše hriechy Sk. 3,19).

 

Krstní rodičia

Pri obrade krstu sú prítomní aj krstní rodičia. Ich úloha je veľmi zodpovedná. Pri obrade krstu zastupujú širšiu duchovnú rodinu – Cirkev a po celý život pomáhajú rodičom, aby sa dieťa naučilo vyznávať vieru.
Krstný rodič môže byť: jeden (buď krstný otec alebo krstná matka) alebo dvaja (jeden krstný otec a jedna krstná matka).

Podmienky a požiadavky na výber krstných rodičov:
Vyberá si ho krstenec, ak je nedospelý, tak jeho rodičia alebo ich zástupca, alebo, ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ krstu. Musí byť na to schopný a mať úmysel plniť túto úlohu. Má mať zavŕšený 16.-ty rok života. Musí byť katolík, pobirmovaný, ktorý už prijal Eucharistiu a má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú prijal. (V prípade krstného rodiča, ktorý je už v stave manželskom, musí žiť vo sviatostnom manželstve právoplatne uzatvorenom podľa práva katolíckej cirkvi a nesmie byť rozvedený. Slobodný krstný rodič nesmie žiť v konkubináte - spôsob života ako v manželstve.) Nesmie mať uložený alebo vyhlásený žiadny kánonický trest. Nesmie byť rodičom krstenca.

 

Účinky sviatosti Krstu

Sviatosť krstu ako sviatosť mŕtvych spôsobuje u krstenca nasledovné účinky: robí nás Božími deťmi; zmýva z duše dedičný hriech; zmýva všetky osobné hriechy a tresty za ne (večné či dočasné); vzbudzuje v nás nadprirodzený život (skrze vliatia posväcujúcej milosti a jej sprievodu – darov Ducha Svätého,
čností); vtláča do duše nezmazateľný znak - krstný charakter (Preto sa sviatosť krstu môže prijať len raz v živote. Krstný charakter je zasvätenie pokrsteného do Krista.); začleňuje nás do Kristovej Cirkvi; získavame účasť na krstnom Kristovom kňažstve.


Použitá a odporúčaná literatúra:
1. Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava: SSV, 1998; 2. Kódex kánonického práva. Trnava: KBS: SSV, 1996; 3. Sväté písmo Starého i Nového zákona. Rím: SÚCM, 1995; 4. Gerčak, F.: Poznaj a ver : sviatosti. Bardejov 2002; 5. Michalov,J.: Sedem sviatostí. Bratislava, LÚČ 2002.