Kronika udalostí vo farnosti

  • KOSTOLNÉ ZVONY

ŽIVÝCH  ZVOLÁVAM, MŔTVYCH  OPLAKÁVAM

Vo veži ivanského kostola sú umiestnené tri zvony. Veľký zvon má hmotnosť  434 kg,  šírku 93 cm a výšku  72 cm. Pod reliéfom  Dobrého pastiera sa nachádza nápis: Ježišu, dobrý pastier, chráň duše naše. Bol zadovážený z milodarov  v roku 1934. Vyrobila ho firma v Malých Gejovciach.

Stredný zvon má hmotnosť asi  150 kg. V hornej časti zvona je ornamentálne zdobenie, v spodnej nápis: Sleto od Richarda Herolda, Chomutově 1921.
Malý zvon, ktorý sa ľudovo nazýval aj umieračik má v hornej časti ornamentálne zdobenie, pod ním sa nachádza reliéf sv. Michala archanjela v ruke s mečom a váhami, vyrobený bol v r.1879. Popis zvonov na základe prípisu Slovenskej kampanologickej spoločnosti vykonali dňa  23.3.1993  vdp. Július Tassari a pán Rudolf Boušek.

V starých kronikách nachádzame údaje o tom aký bol pôvod, ale aj osud zvonov. Zápis z roku 1879 hovorí, že vtedajší stredný zvon, zasvätený sv. Michalovi praskol, ale štedrosťou kňažnej - patrónky bol opravený vo Viedenskom Novom Meste.

Nasleduje podrobný opis veľkej udalosti: „Dňa  10. septembra boli dovezené dva zvony z Nového Mesta (Bécsujhely) a to železnicou až do Prače (Vajnor) a odtiaľ s veľkou slávou do Ivanky. Jeden je opravený, druhý však nový, obstaraný na náklad kňažnej patrónky za  699 zl. Menší je opäť zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, druhý však celkom nový ku cti sv. Karola Boronejského. Tieto zvony boli posvätené v Novom Meste. Väčší váži  320 kg.  Boli vezené  6 najkrajšími volmi, veľmi pekne vyzdobenými, zvony boli kvetmi ovenčené, vezené v sprievode všetkého ľudu a zboru  23 dievčat a pračanskou (vajnorskou hudbou). Vpredu išiel sprievod so zástavami ku kaplnke    sv. Rozálie, kde sprievod zastal. Tu bola slúžená sv. omša a po nej sa sprievod pohol po kráľovskej ceste až po veľký hostinec (dnešná La Paloma), kde sa sprievod obrátil smerom ku kostolu, kde richtár obce menom ľudu z okna chóru po slovensky vzdal hold pápežovi, potom kňažnej patrónke a jej manželovi, potom ľudu ivanskému a napokon vlasti a miestnemu farárovi. Potom bolo dané v kostole požehnanie                   a  po vytiahnutí zvonov na vežu slávnosť skončila. Na menšom zvone je nápis: ,Ku cti  sv. Michala Archanjela, opravený nákladom kňažnej patrónky Júlie Arenberg, manželky Karola vojvodu z Arenbergu 1879 za farára Jozefa Ferenczyho.‘ “  

A aké boli ďalšie osudy zvonov ?

Počas prvej svetovej vojny boli vtedajší veľký a stredný zvon zrekvirované na vojenské účely. Na veži zostal iba malý zvon. Po vojne, v roku 1921  na Hospodárskej výstave v Bratislave bol do kostola zakúpený stredný zvon. Zadovážený bol z milodarov farníkov. Neskôr, v marci roku  1934  František Kemeneš, správca učiteľ zostavil výbor zo starších občanov, ktorého úlohou bolo zadovážiť veľký zvon pre kostol a menší pre zvonicu vo Farnej. Zbierku na zakúpenie zvonov robil pán Kemeneš vždy v sprievode jednej, alebo dvoch členiek Ružencového spolku. Oba zvony dodala firma František Egry z Malých Gejoviec v Podkarpatskej Rusi. Cena oboch zvonov bola  14 952.- korún. Posviacku vykonal dňa 16. septembra 1934 miestny dekan-farár. Veľký zvon bol umiestnený do veže kostola a je tam doteraz. O tejto udalosti nemáme záznamy v kronike, ale podľa zachovaných dobových fotografií išlo o veľkú slávnostnú udalosť. Menší, 100 kg  zvon s nápisom „Svätý Jozef, oroduj za nás!“ bol umiestnený do zvonice vo Farnej. Stála na dnešnej Moyzesovej ulici.  

Zvonice boli v minulosti veľmi rozšírené solitérne stavby, funkčne zastupujúce kostolné veže. Plnili hlavne výstražnú a zvolávaciu funkciu. Budovali sa predovšetkým od roku 1751, keď Mária Terézia vydala protipožiarne opatrenie, ktoré o. i. prikazovalo vystaviť v každej obci zvoničku na varovanie pred požiarom. Po zbúraní zvonice, ktorá musela ustúpiť rozšíreniu cesty bol zvon odložený na fare. Keď sa na cintoríne staval Dom smútku, svetská moc v obci sa postavila proti umiestneniu zvona na cintoríne. Vdp. Tamaškovič vyjednávaním dosiahol, aby  sa zvon z bývalej zvonice vo Farnej umiestnil na cintoríne. Odvtedy svojim hlasom odprevádza zosnulých farníkov na ich poslednej ceste.  
V dávnych časoch zvony ohlasovali začiatok aj koniec dňa a bývalo zvykom ohlasovať  aj   pravé  poludnie.  Boli svedkami  mnohých všedných, ale aj radostných a slávnostných udalostí. Zvony však neoznamujú len radostné udalosti. Oznamujú aj takú smutnú správu akou je úmrtie. Pôvodne sa vo farnosti zvonilo hneď ako bolo nahlásené úmrtie, neskôr sa z praktických dôvodov ustálilo zvonenie jeden, alebo dvakrát denne v určenú hodinu. Rozdielne je aj oznamovanie akého pohlavia bola zomrelá osoba a to tzv. potŕhaním, čo znamená pauzu pri zvonení. Ak zomrela žena, potŕhalo sa dvakrát, ak muž, tak trikrát. Najsmutnejšie bolo oznamovanie o úmrtí dieťaťa na najmenšom zvone, umieračiku. Zvonenie na zvonoch vykonával zvonár. Keďže sa v dávnych časoch  ľudia počas celého dňa orientovali podľa zvonenia, zvonármi mohli byť len zodpovední muži. Preto funkciou zvonára bol vždy poverený  farník z váženej ivanskej rodiny.  V 50-tych rokoch minulého storočia  prevzal funkciu zvonára kostolník.  

S úctou spomíname na všetkých zvonárov aj kostolníkov, ktorí v minulosti, ale aj v súčasnosti niekoľkokrát denne, v každom počasí, vo všedné aj sviatočné dni vyšliapali schody na vežu, aby spoluobčanom oznámili všetky dôležité udalosti.

Dnes je už možné vykonávať zvonenie automaticky vo vopred nastavených časoch, aj na diaľkové ovládanie, čím sa odbremení práca kostolníka. Aj naša farnosť sa roz- hodla využiť možnosti a  v mesiaci apríli pristúpi k elektrifikácii kostolných zvonov.   Elektrifikáciu zvonov vykoná firma ELMONT – ALBÍN IVÁK, Liptovské Sliače. Firma prvý elektrický pohon zvona realizovala už v roku 1965, odvtedy už tisíce ďalších zvonov na Slovensku aj v zahraničí.
Firma je držiteľom PATENTU vydaným úradom Priemyselného vlastníctva SR a ako jediná na Slovensku vlastní OSVEDČENIE  technického zariadenia vydaného Technickou inšpekciou SR, ako aj ďalšie dokumenty. Má oprávnenie vyrobiť   a namontovať technické zariadenie určené na pohon zvonov do hmotnosti jedného samostatného zvona  6300 kg. Rozsah prác: nové zavesenie  3 zvonov a ich následné uloženie do dvojradových výkyvných ložísk pre spoľahlivé zvonenie  min. ďalších 40 rokov; zavesenie sŕdc      na kožu, aby srdcia chodili rovnomerne; zhotovenie ručného ťahania pre prípad výpadku el. prúdu; zhotovenie dennej automatiky zvonenia , automatiky v dopredu nastavených časoch, automatiky zvonenia pohrebu a iné kombinácie; -diaľkové ovládanie zvonov; montáž prepäťových ochrán a zvodičov bleskových prúdov; firma dodá kompletný materiál pre montáž zvonov; namontuje najmodernejšiu reguláciu pohonu zvonov vlastnej výroby, patentovanej v SR. Okrem vyššie vymenovaných je rozsah prác ešte väčší, ale nie je cieľom tohto príspevku podrobne vymenovať všetky technické detaily. Jeho cieľom je poukázať na to, že takej rozsiahlej rekonštrukcii zodpovedá aj cena výkonov.

Pán farár a farská ekonomická rada si uvedomujú, že aj pri štedrosti akou sa naši farníci vyznačujú, nebude jednoduché vyzbierať takú vysokú čiastku peňazí.  Zbierka na rekonštrukciu zvonov sa preto rozdelí na niekoľko častí a financie sa budú zbierať postupne. Zároveň s elektrifikáciou zvonov sa bude robiť rekonštrukcia vežových hodín. Vežové hodiny už dlhé roky neplnia svoj účel – neukazujú čas, a preto je potrebná ich obnova.   

Zdroj: Farské kroniky, Ivanka v plynutí času 2009,  Ponukový materiál firmy ELMONT

 

  • ZREŠTAUROVANÁ VITRÁŽ - Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista

Dňa 13.  apríla 2011 sa do kaplnky farského kostola vrátila zreštaurovaná vitráž - Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Reštaurovanie tohto vzácneho umeleckého diela iniciovala a odborný dozor poskytla Historická spoločnosť Ivanky, ktorá vypísala finančnú zbierku na záchranu vzácnej vitráže, poznačenej časom a nepriaznivými poveternostnými vplyvmi. Finančnými prostriedkami prispeli mnohí občania Ivanky bez rozdielu vyznania a veku. Odborné reštaurátorské práce vykonala akademická sochárka Eva Potfajová z Bratislavy. Touto cestou  vyjadrujeme všetkým dobrodincom úprimné poďakovanie. Nech Pán odmení ich snahu o záchranu vzácnej historickej pamiatky a nech ich hreje vedomie, že prispeli k zachovaniu tohto diela pre nasledujúce generácie.  

  • ADVENTNÝ KONCERT  december 2010

„Pre kresťana neexistujú cudzí ľudia. Náš blížny je vždy ten, koho máme pred sebou v tomto okamihu a kto nás väčšmi potrebuje,
nehľadiac na to, či je sympatický viac alebo menej,
či je toho "morálne hodný", alebo nie.”
SV. TERÉZIA BENEDIKTA OD KRÍŽA

Dramaturgia skladieb bola z toho dôvodu zostavovaná zväčša z pomalých, meditatívnych skladieb v molových tóninách s dôrazom na hĺbku textu zvýrazňujúc práve pôstne obdobie. Skladby interpretovali umelci, ktorí sa nie všetci živia ako profesionálni hudobníci, avšak spája ich láska k hudbe, priateľstvá a spomienky na štúdium na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave.
Mgr. Dana Leščenková - soprán, absolventka Cirkevného konzervatória a Katolíckej univerzity v Ružomberku, s ľahkosťou a jemnosťou interpretovala diela W.A. Mozarta a G. Bizeta a spolu s Mgr. Petrom Cingeľom im nádherne ladili hlasy pri spoločných duetách  dvoch prevedení Ave Marie –  barokového skladateľa G. Cacciniho a spoluzakladateľa vokálneho štýlu bell canto - G.Donizettiho.
Mgr. Peter Cingeľ vyštudoval na Cirkevnom konzervatóriu a následne  na VŠMU operný spev. Príležitostne spieva na rôznych kultúrnych podujatiach a koncertoch. Jeho zamatovo sfarbený barytón sme mali možnosť počuť v dielach G. Giordaniho, G. F. Händla, F. Schuberta a G. Rossiniho.
Mgr. Martin Šafárik – bas, študoval na Cirkevnom konzervatóriu operný spev. Počas štúdia ako mimoriadny talent reprezentoval školu na významných koncertoch.V júni tohto roku bol po štúdiu na bohosloveckej fakulte UK vysvätený za kňaza. Momentálne pôsobí ako kaplán v Skalici. Napriek svojej náhlej hlasovej indispozícii nám predviedol vysoko kvalitné a duchovne precítené prevedenie diel A. Dvořáka – Spívejte Hospodinu, ruského autora Sapušnikova - Tebe pojem a V. Kubičku - Čujte všetky národy.
Na záver koncertu odznela známa skladba Panis Angelicus od C. Francka v podaní všetkých troch spevákov. Klavírny doprovod technicky zdatne zabezpečovala Mgr. Martina Konrádová absolventka filozofickej fakulty UK v odbore hudobných vied, ktorá je v súčasnosti korepetítorkou a pedagógom  na Cirkevnom konzervatóriu. Poslucháči konvertu si mali možnosť vypočuť vynikajúceho interpreta organových skladieb Ing. arch. Petra Trnku. Lásku k hudbe a technickú zručnosť pri hre na kráľovský nástroj získal od svojho otca, ktorý 50 rokov pôsobil ako hlavný organista v Púchove. Interpretoval diela hudobného génia J.S. Bacha a to Prelúdium a fúga g mol a Pastorale a taktiež odznela skladba Marcela Dupré - Variations sur un Noël. Medzi jednotlivými hudobnými blokmi bola do programu zaradená poézia M. Polákovej – Javorčekovej, ako tematické obohatenie programu.
Záverečné slová pána farára zneli pre všetkých veľmi povzbudzujúco s vyjadrením nádeje, že klasická hudba si nájde aj v Ivanke svojich priaznivcov a zároveň bol koncert aj istým zadosťučinením pre všetkých štedrých farníkov, ktorí prispeli na tohtoročnú nákladnú opravu organa, ktorý na koncerte zaznel v plnej kráse.  Ďakujeme organizátorom aj účinkujúcim za krásny umelecký zážitok.

  • DON SEBASTIAN,  MISIONÁR

 Na piatu pôstnu nedeľu celebroval sv. omšu v našom kostole saleziánsky kňaz don Sebastián, pôvodom z Indie, ktorý dvadsať rokov pôsobí ako misionár v Keni. V hlavnom meste Nairobi sa so spolubratmi stará o  300 chlapcov z ulice v zariadení, ktoré nesie meno Dona Bosca – Bosco Boys. Medzi chovancami sú siroty, polosiroty, deti bez domova, mnohí drogovo a inak závislí. Don.Sebastián v príhovore zdôraznil dôležitosť poslania pracovať s touto skupinou mladistvých a porozprával o problémoch, s ktorými sa pri svojej činnosti stretávajú.
O tom, ako sa možno stať dieťaťom z ulice, rozprával  13- ročný chovanec Peter, ktorý emotívne vyrozprával svoj životný príbeh : ... „ keď som bol malý, starala sa o mňa len mama. Potom prišla o prácu a aby nás uživila, začala robiť pouličný predaj. Táto práca bola namáhavá a bývala veľmi unavená. Chcel som jej pomôcť, tak som začal aj ja zarábať pouličným predajom. Postupom času som sa dostal do partie chlapcov z ulice. Mnohí z nich drogovali, tak som to skúsil aj ja a potom sa môj život úplne zmenil. Utiekol som z domu, žil som na ulici, často som bol hladný. Začal som kradnúť, aby som mal na drogy. Dostal som sa na krátky čas  do väzenia, čo boli najhoršie okamihy môjho života. Počas dvoch týždňov sa ma snažili fyzickými trestami a tvrdou prácou odnaučiť od závislosti. Keď som sa dostal na slobodu, vyhľadal som mamu, ktorá ma prijala a snažila sa mi pomôcť. Na ulici som strávil dva a pol roka, zameškal som školu a okrem nej i mnoho iného. Po príchode  do Bosco Boys som sa dokázal  oslobodiť od drog pomocou láskavého výchovného prístupu a kamarátskeho spoločenstva chlapcov. Pretože som bol šikovný – usmial sa Peter – zaradili ma v škole do ročníka podľa môjho veku. Som šťastný, že sa môžem učiť a aj hrať môj obľúbený futbal. Prežil som ťažký život, ale dobrí ľudia mi pomohli ...“
Páter Sebastián a chovanec Peter prišli porozprávať svoj príbeh v rámci prebiehajúcej finančnej zbierky  „Tehlička pre Afriku“, ktorú organizuje o.z. SAVIO.
Naša farnosť sa už niekoľko rokov zapája do projektu občianskeho združenia SAVIO, ktoré prostredníctvom každoročnej celoslovenskej zbierky s názvom „Tehlička pre misie“ získava finančné prostriedky na podporu saleziánskych projektov na celom svete, predovšetkým však v Afrike. Tento rok je primárnym cieľom zbierky podpora výstavby studní s pitnou vodou v Keni.
Okrem klasickej formy zbierky sme opäť pripravili pre deti i dospelých tvorivé dielne, na ktorých si tentokrát mohli vytvoriť vlastné tričká. Spolu sa nám na zbierke podarilo vyzbierať 470,93 EUR, za čo Vám všetkým úprimne ďakujeme.
Radi by sme tiež upozornili na prebiehajúci projekt o.z. SAVIO – „Adopcia tried v Afrike“, ktorý prebieha vo forme pravidelného finančného príspevku na žiakov v rozvojových afrických krajinách, konkrétne sa jedná o školy, ktoré fungujú ako saleziánske projekty (napr. Bosco Boys). Projekt je okrem iného určite lákavý aj možnosťou komunikácie s deťmi, ktoré by ste sa rozhodli finančne podporovať. Bližšie informácie o projekte nájdete na www.savio.sk.   (Príspevok od:  DOMK-a, Združenia saleziánskej mládeže v Ivanke pri Dunaji)

  • POSVÄTENIE KAPLNKY SVÄTEJ ROZÁLIE

Dňa 4. 9. 2005 sa mnohí farníci našej obce zúčastnili slávnostnej svätej omše, ktorú celebroval otec biskup Štefan Vrablec pri príležitosti vysvätenia kaplnky sv. Rozálie. Záver svätej omše mal nezvyčajný ráz, odovzdávali sa ocenenia tým, ktorí sa vlastným úsilím pričinili o jej rekonštrukciu. Zaujalo nás to a tak Vám prinášame nasledujúcu reportáž ako to všetko bolo.

Z histórie kaplnky

(čerpané z poznámok obecného kronikára Ondreja Legrádyho)

Kaplnku sv. Rozálie postavili v r. 1832, t.j. pred 173 rokmi, vtedajší ivanskí a pafarski občania z vďačnosti k Bohu, že ich zachoval na žive po strašnej morovej epidémii. Táto morová epidémia- akútna infekčná žltačka, ktorá sa šírila po celej "Požoňskej" (Bratislavskej) župe, zasiahla v r.1831 aj našu obec. Vtedajší ivančania ako zbožní veriaci ľudia, odporúčali sa pred Pánom Bohom do opatery sv. panny Rozálie, ktorá je ochrankyňou morom postihnutých. Po pominutí morovej nákazy zaviazali sa svätiť jej sviatok. Tento záväzok je zachytený v listine z dňa 27.augusta 1832 a podpísaný vtedajším richtárom Pavlom Morávkom za prítomnosti miestneho farára vdp. Františka Urbánka a pána Ignáca Foltina, zástupcu patróna kostola. Záväzok znie doslovne takto:

"Zaväzujeme sa (t.j. obyvatelia Ivanky a Farnej) so súhlasom našich nadriadených 4.september svätiť ako večný sviatok modlitbou, myšlienkami na Boha a zdržovaním sa od práce. Zaväzujeme sa dodržať všetky ostatné povinnosti a to na večnú pamiatku tohoto utrpenia, ale predovšetkým na oslavu všemohúceho Pána Boha, na zmierenie Jeho hnevu, ktorý na orodovanie sv. panny Rozálie odvrátil zaslúžený bič za naše hriechy a odpustil nám ich. Ju nazývame našou patrónkou a na jej úctu a na večnú pamiatku sa zaväzujeme posvätiť malú, ale skvostnú kaplnku."

Naši predkovia svoj záväzok svedomite splnili a plnili. Menovaný richtár sa súčasne zaviazal venovať 40 strieborných forintov ako večný vklad, z ktorého úroky budú použité na údržbu a opravy budúcej kaplnky. V priebehu r. 1832 postavili túto kaplnku za prispenia kniežaťa Grassalkoviča, ktorý zabezpečil potrebný materiál a obyvatelia obce prispeli prácou. Vždy 4. septembra na sviatok sv. Rozálie bola pri kaplnke sv. omša, ktorú slúžil duchovný otec pozvaný z Bratislavy a popoludní sa pri kaplnke modlievali litánie. Tento sviatok slávili veriaci veľmi dôstojne. V tento deň sa nikdy nekonali tanečné zábavy vychádzajúc z textu uvedeného záväzku, tento sviatok bol na oslavu Boha. Kaplnka i okolité stromy boli vyzdobené vencami uvitých z jesenných ruží, ostatné okolie ako aj domy upravené a vylíčené. Ku kaplnke pozýval veriacich malý zvon umiestnený vo vežičke. Zo začiatku chodievali ku kaplnke aj procesie zo susedných obcí. Postupom času to však prestalo, až napokon ostal iba zvyk svätiť tento milý sviatok svätou omšou v kaplnke.

Roky plynuli, ľudia pomaly zabúdali, kaplnka chátrala. Jej posledná generálna oprava sa konala v minulom storočí, v r.1931. Jedna z našich farníčok, pani Mária Rucelová už roky zápasila s posledným odkazom svojho otca. Od smrti pána Jána Kriglera uplynulo pomaly 30 rokov a už v tom čase bola kaplnka vo veľmi zlom stave. Jeho poslednou túžbou bolo opraviť kaplnku nie ako historickú pamiatku, ale hlavne z lásky a vďaky k Bohu za pomoc, ktorej sa našim prarodičom dostalo.

Minulého roku pani Rucelová našla v sebe dostatok síl a tak so súhlasom nášho správcu farnosti vdp. Bučeka pokúsila sa o prvé možné kroky. Žiaľ, okolnosti boli neprajné a tak naďalej odovzdala v modlitbách tento problém s dôverou do Božích rúk. Na jar tohoto roku opäť pokračovala. Získala súhlas obecného zastupiteľstva s možnou rekonštruk ciou kaplnky, povzbudená plnou dôverou pána farára začala oslovovať firmy našej obce. Ponuky tunajších prichádzali veľmi vysoké, priam nereálne, neostávalo iné ako ísť inam, k ďalekým susedom. Námaha sa oplatila, majitelia firiem prisľúbili pomoc odbornou prácou. Na začiatok však bolo treba zohnať vstupný kapitál na nákup nevyhnutného materiálu, aby sa s prácami mohlo začať.

Pomohli ľudia zapálení pre dobrú vec a tak na rekonštrukciu kaplnky súhrne vo výške sumou 190 tisíc korún z vlastných peňazí nezištne prispeli: pán František Vajarský z Plaveckého Štvrtka; pán Dušan Juriga z Bratislavy (rodák zo Zálesia); pán Marián Smolárik z Bratislavy, pán Justín Svitek z Viedne; pán Végh z Dunajskej Stredy; pani Emília Achbergová z Bernolákova, pán Rudolf Nováček a pán Jozef Hušek a rodina Rucelových z Ivanky pri Dunaji.

Je dôležité podotknúť, že rekonštrukcia kaplnky prebiehala vo veľmi krátkom čase, pracovali na nej ľudia zapálení pre dobrú vec. Boli použité vysoko kvalitné materiály, napr. strecha je medená, drevená vežička kaplnky je vyrobená z kvalitného dreva a je hodnotená ako umelecké drevárske dielo. Taktiež všetky práce boli realizované s odbornosťou na vysokej úrovni.

Odbornou prácou na rekonštrukcii sa podieľali: fi Mareka Horáka z Bratislavy pokryla strešnú kupolu medeným plechom; fi pána Kromela z Vranova nad Topľou dodala novú drevenú vežičku s podrobnou projektovou dokumentáciou ako i nové euro okná; fi Testa z Handlovej, majiteľom ktorej je pán Ján Chromík zrealizovala odizolovanie a opláštenie vonkajška kaplnky, pretože múry kaplnky boli vlhké a plesnivé a dodala nové vonkajšie dvere z masívu. Kríž, ktorý je umiestnený na vežičke kaplnky, je pôvodný a zreštauroval ho umelecký kováč pán Rendl z Dunajskej Lužnej. Dôležitou časťou našej kaplnky je zvon, o ktorého obnovenie sa postaral Ing. Vojtech Rucel a pán Kapusniak. Pri jeho obnove zistili, že zvon bol vyrobený už v roku 1758 v Bratislave. Ako ho získali naši predchodcovia sa nám nepodarilo zistiť.

Sponzorsky - materiálne vyšli v ústrety aj ľudia našej farnosti: pán Peter Kopecký- majiteľ predajní Večierok zabezpečil stravu pre všetkých pracovníkov; pán Dušan Vlach prispieval občerstvením; pán Fraňo majiteľ bytového textilu natrvalo daroval koberec, ktorý je umiestnený v kaplnke; pán Jozef Boušek - majiteľ Pafarskej reštaurácie prispel občerstvením.
Svoje miesto tu majú aj ľudia, ktorí bez akýchkoľvek výhrad boli k dispozícii od začiatku až do posledného dňa, kedy sme kaplnku mohli vidieť v novej obnovenej podobe pri jej vysvätení. Rodina Špačkových, dala k dispozícii nezištne svoju vodu, elektrinu a iné materiálne nevyhnutnosti, ktoré robotníci pri svojej práci potrebovali; stavebný dozor vykonával pán Ing. Vojtech Rucel.
Ostala ešte jedna osoba, ktorej patrí čestné prvé miesto pri rekonštrukcii našej kaplnky. Pre všetkých nás veriacich je vzorom, čo dokáže človek zapálený pre Božie dielo, posilnený modlitbami, sebazaprením, človek veriaci , ktorý počúva vnútorný hlas, ktorým sa mu Boh prihovára. Pani Mária Rucelová splnila a zavŕšila posledný odkaz svojho otca. Dnes sme svedkami krásne zrekonštruovanej kaplnky sv. Rozálie a to vďaka úsiliu a neochvejnosti veriacej farníčky. Osobitné poďakovanie podľa želania pani Rucelovej patrí samotnej pani starostke Magdaléne Holcingerovej a ženskému kolektívu obecného úradu, nakoľko boli po celý ostávajúci mesiac ochotné zabezpečovať rôzne potrebné organizačné práce vrátane odvozu odpadu a upratovania. Bez akejkoľvek zášte, ale s obdivom, s vďačnosťou a s láskou vyslovujeme všetkým zúčastneným Pán Boh zaplať.
Rekonštrukcia kaplnky stála 470 tisíc korún. Dnes môžeme konštatovať, že všetky náklady na opravu kaplnky sú zabezpečené a to z veľkej časti aj vďaka členom Obecnej rady a obecného zastupiteľstva v Ivanke pri Dunaji, ktoré odsúhlasilo na úhradu nákladov 230 tisíc Sk. Za tento ich zhovievavý dar a krásny prístup spolu s pani starostkou patrí im tiež úprimné Pán Boh zaplať a ďakujeme.

Ako spomenula pani Rucelová, ostáva ešte prerobiť vnútro kaplnky. Je treba oškrabať vnútornú omietku, naniesť novú a opäť ju vybieliť. To však, ak Boh dá, až na budúci rok.
Na tomto mieste sa chceme prihovoriť všetkým, ktorí chcú prispieť k skrášleniu vnútornej časti našej kaplnky, že môžu prispieť sponzorským darom, priamo odovzdaním pani Rucelovej.

Zrekonštruovaná kaplnka sv. Rozálie sa k nám prihovára, aby sme nezabúdali na našu patrónku sv. Rozáliu a prosili ju aj dnes o ochranu. Ako spomenul otec biskup Štefan Vrablec vo svojej homílii počas slávnostnej sv. omše, prosme sv. Rozáliu našu patrónku o ochranu nielen proti moru telesnému, ale hlavne proti moru morálnemu, ktorý je tak rozšírený v podobe sebectva, hnevu či nenávisti.

Je tu doba, kedy si treba odpustiť, nehľadieť na chyby minulosti a spoločnými silami sa snažiť budovať spoločenstvo lásky na Božiu oslavu.