Čas dovoleniek

 Related image

Ignác Grebáč Orlov

Nádhera poľa

 

Nádherné sú tie naše polia,
zrejúce, keď sa vlnia siatiny,
srdce ťa na ne ťahá, volá,
pozrieť si ten zjav krásny, jediný.

Ó, čo tu krásy v tomto mori
vlniacich klasov, čo tu nádeje,
sťa by si videl ranné zore,
voňavých klasov zlaté záveje.

Pohľadom hladkáš zlatú riasu,
veď z nej už vonia mäkký chlieb,
i prosíš Boha o dar času
a vinieš veniec modlitieb.

Nádherné sú tie naše polia,
zrejúce, keď sa vlnia siatiny,
srdce ťa na ne ťahá, volá,
pohľad to božský, jediný.

Ignác Grebáč Orlov: Moja lýra (výber z pozie), Malé vydavateľstvo poézie, Námestovo 1992.

 

Image result for slovensko priroda


Mikuláš Kováč

Táto krajina 

 

Táto krajina
pripomína babkinu truhlu:

Otvoríš ju a zrazu ti v srdci zavonia
materina dúška
suchý kvet lipy a majorán

Táto krajina
pripomína chrám:

Chorál o človeku
znie v nej  bez prestania

Studničky na jej medziach
sú plné chladnej svätej vody
vysoko na horských lúkach
v gotických vežiach zelených katedrál
nežné spieže oviec zvonia
a vôňa rumančeka
ľahučká ako závoj svadobný
potichu klesá do údolia

Táto krajina
pripomína chrám

V pásiku modrých dymov nad dedinou
vonia živica –
vrchársky tymián

Keď vchádzaš do tejto krajiny
chcel by si pokľaknúť ukloniť sa po pás
a srdcom zabúchať na dubové dvere
ale je to darmo: dvere sú otvorené
a spoza nich ťa víta ľudský hlas:
Nekľakaj! Veď si jeden z nás! A nie si v kostole!
Chlieb a soľ ťa čaká na stole.

zo zbierky Mikuláša Kováča Rodinná pošta (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1980) 

Related image

 

Štefan A. Brezány

Kraj môjho srdca 

Tak rád mám svoju domovinu
kde vonia každé steblo trávy
kde chrbty vrchov so mnou splynú
kde pltník drevo plavil

Hovorí so mnou každý kameň
menom ma volá každý splav
Držím sa tvojich ramien
zem láskavá o srdci tíško vrav

Nech neprebudíš dieťa spiace
čo saje z teba krv
Odbremeň srdcu liace
a dušu nerozdrv

Čím odmykáme zemské brány
kde je ten pravý kľúč
Kde ešte dýcha chlebík slaný
to v strunách rozozvuč

výber básní Otvorené hate (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1973)

 

Image result for kostol sv ondreja ružomberok

 

Jaroslav Rezník
Po schodoch kráča človek k chrámu

(ku Kostolu sv. Ondreja v Ružomberku)

Po schodoch kráča človek k chrámu
a dvíha hlavu k nebesiam,
po schodoch kráča človek k chrámu
a vtedy vie, že nie je sám.

Po schodoch kráča človek k zvonom,
čo volajú ho k oltáru,
po schodoch kráča človek k láske,
čo dostal s vierou do daru.

Po schodoch kráča človek k piesni
a ku chorálu organu,
a tí, čo veria jeho tónom,
naveky živí zostanú.

Po schodoch kráča človek k Slovu
v pokojnej, tichej dôvere;
kto dotkne sa ho svojím žitím,
zaklopať môže na dvere.

 

 Text básne Po schodoch kráča človek k chrámu, z vydania Jaroslav Rezník: S prestrelenou ružou v erbe
(vyšlo v edícii Knižnica Rozhľadov po kultúre a umení č. 38, vydavateľ a tlač: Ján Šindléry – TESFO, Ružomberok 2012)