23. nedeľa cez rok

 

Mt 18, 15-20

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

Každý účastník cestnej premávky pozná dopravné predpisy. Ak niekomu spôsobíme materiálnu škodu alebo ublížime na zdraví, sme povinní zastaviť a pomôcť. V opačnom prípade sa budeme pred zákonom zodpovedať, že sme neposkytli pomoc.

Neprejde hádam deň, kedy by sme nestretli blížneho, ktorý je v núdzi a potrebuje našu pomoc. Ak v takýchto situáciách nezasiahneme a nepomôžeme, z hľadiska zákona, nebude toto naše správanie posudzované ako neposkytnutie pomoci.

Aj v našom kresťanskom živote hrozí riziko, že sa uspokojíme len so striktným dodržiavaním povinností, ktoré nám vyplývajú zo zákonov. Pokiaľ sme škodu nespôsobili my, alebo ak nie sme do udalosti osobne zainteresovaní, neposkytneme v núdzi pomocnú ruku s odôvodnením: „To sa ma netýka, to nie je moja záležitosť.“

V prvom čítaní dnešnej nedele prorok Ezechiel hovorí: „Keď budeš počuť z mojich úst slovo, napomeň ich v mojom mene. ... ak nebudeš bezbožnému dohovárať, aby sa odvrátil od svojej cesty, ... teba budem brať na zodpovednosť za jeho krv.“  

V responzóriovom žalme opakujeme: „Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.“ Každý z nás je povolaný počúvať Pána, stať sa akoby jeho hovorcom. Biblický text je tu jasný a zreteľný: každý z nás je zodpovedný za brata. Zodpovedný v originálnom zmysle slova. Aj keď sa nám to nezdá byť našou záležitosťou, každý z nás zodpovedá za život druhých, a Pán za to od nás bude žiadať vyúčtovanie.

V dnešnom evanjeliu nám Ježiš predkladá, ako má vyzerať bratské napomenutie: Ak musíš niekoho upozorniť alebo pokarhať, najprv to urob medzi štyrmi očami. Ak ťa nepočúvne, nevzdávaj sa, ale priber si ešte jedného alebo dvoch svedkov a znova sa s ním skús porozprávať. Ak nepočúvne ani ich, zapoj celé spoločenstvo cirkvi. Potom Ježiš adresuje apoštolom výzvu, ktorú už pred tým osobne odovzdal Petrovi: „Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Táto Ježišova výzva má širší význam. Ježiš koná v nás a prostredníctvom nás. Každý okamih nového dňa máme možnosť žiť lásku a takto sa pripravovať na nebo, na večnosť. Nakoľko následky našich skutkov siahajú v čase a priestore veľmi ďaleko, Ježiš nás vyzýva zjednotiť sa v spoločnej modlitbe, hoci sme len dvaja alebo traja. A sám zdôrazňuje účinnosť tejto modlitby: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Akékoľvek bratské napomenutie musí byť vždy sprevádzané modlitbou, aby sme neupadli do pýchy s predstavou, že sme sudcami druhých. Ak sme pri napomínaní svojho brata ochotní sa s ním modliť a prijať napomenutie aj od neho, sme na dobrej ceste. Ak nie, seba samých vyvyšujme nad ostatných, a ohrozuje nás pýcha.

My kresťania si nemáme dávať pozor len na zákon, na myšlienky, slová, skutky, ktoré konáme, ale aj na to, čo zanedbávame. Musíme sa sami seba pýtať, či sme pripravení pri každej príležitosti, konať dobro, pomôcť aj vtedy, keď sa nás to osobne nedotýka. Stále platí, že pravý Ježišov učeník je ten, komu leží na srdci dobro svojich bratov a sestier. (Prevzaté z Vatikánskeho rozhlasu)