2. nedeľa cez rok

 

 

Jn 1, 35-42

Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.

Každý z nás sa podobá mužovi z podobenstva, ktorý zo svojho pokladu, ktorým je život sám, vynáša veci staré i nové. Napríklad už v mladom veku si človek uvedomuje, že výber profesie je veľmi dôležitý, ale sám osebe nestačí. Obraz by nebol kompletný, keby ho neniesol rám. A rámom nášho života je samotné povolanie k nemu, umenie ako ho žiť. Maliarmi sme my, sami a so štetcom nášho poznania a chcenia, maľujeme svoj obraz. Obrazy sú veľmi rôznorodé, farby svetlé i tmavé, zachytávajú dejiny našej duše.

Povolanie k životu, ktoré v sebe cítime nás nabáda hľadať pravdu, aby sme poznali čo je dobré a sväté, a nasledovali to. Slovami Jána Krstiteľa môžeme povedať, že ho vnímame ako „hlas volajúceho na púšti“. Povolanie k životu je teda iba jedno, prichádza od Boha Otca, a je adresované duši každého človeka, v ktorej sa ozýva ako vo svojom príbytku. Toto tajomstvo povolania sa naplno objasňuje v tajomstve Krista, ktorý povoláva človeka, aby ho nasledoval. A každý kto nasleduje Krista, dokonalého človeka, sám sa väčšmi stáva človekom.

Ján v dnešnom evanjeliu hovorí o svojej skúsenosti, ako sa stretol s Ježišom. Keď boli spolu s Jánom Krstiteľom a Ondrejom, bratom Šimona Petra, Ježiš prechádzal okolo nich. Ján Krstiteľ slovami: „Hľa, Boží Baránok“, pomáhal učeníkom rozpoznať toho, ktorý má vykúpiť Izraela, ktorý sa naozaj stane baránkom zmierenia a vezme na seba naše hriechy. To Ondreja a Jána oslovilo a vykročili za Ježišom. Ježiš sa ich spýtal: „Čo hľadáte?“ Táto otázka pomohla Ondrejovi a Jánovi pomenovať ich rodiacu sa túžbu k povolaniu, k nasledovaniu Krista. Dôkazom je otázka, ktorú Ondrej a Ján položili Ježišovi: „Učiteľ, kde bývaš?“ „Poďte a uvidíte.“ Tieto slová sú úprimným pozvaním Ježiša nasledovať ho najprv do jeho príbytku, a potom vo všetkom, čo bude učiť a ako bude konať. „Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho.“

Stretnutie s Ježišom považuje evanjelista Ján za rozhodujúce, pretože už pomaly začína rozumieť svojej túžbe a poznáva, že ho Kristus povoláva do jeho služby. Pre Jána bola táto udalosť tak  dôležitá a významná, že sa zmieňuje aj o hodine, kedy sa stretol s Ježišom. Bol to zrod novej etapy jeho života.

Ondrej sa zasa ponáhľa za svojím bratom Šimonom, a hovorí mu: „Našli sme Mesiáša.“ A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal:„Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čov preklade znamená Peter.

Na Šimonovi Petrovi nádherne vidíme, že Ježiš nás pozná skôr, už pred stretnutím s ním, lebo on je pôvodcom našej životnej túžby. Stretnutie s ním nás premieňa už od prvej chvíle, pretože nám dáva našu identitu. Ježiš nás volá, aby sme po návšteve v jeho príbytku, začali stavať ten náš - s ním a na ňom.

Dnes sa veľa hovorí o tom, že ak chceme mať v živote úspech, ak chceme mať pocit, že sme dôležití pre svet, potrebujeme zdravé sebavedomie. Zo skúsenosti vieme, že sebavedomie je relatívna veličina, ktorá môže kolísať. Je dôležité, aby sme poznali naše dary, ale tiež aj naše limity, pretože všetko čo robíme nesie v sebe pečať ducha, ktorý je v nás. Preto my kresťania potrebujeme stavať svoje sebavedomie na Kristovi, ktorý nám dáva svojho Ducha, aby sme poznali a milovali čo je dobré a sväté. Len tak sa môžeme stať tými, ktorí pomôžu poznať našim blížnym, že hlas, ktorý počujú vo svojom srdci, patrí Ježišovi, ktorý ich volá nasledovať ho, aby boli s ním a našli pokoj, opravdivú radosť a zmysel života.

(Prevzaté z Vatikánskeho rozhlasu)