11. nedeľa cez rok

 

Mt 9, 36 – 10, 8

Keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo.Súvisiaci obrázok Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“

Za Ježišom prichádzali veľké zástupy, aby ho prosili o pomoc a on nechcel nikoho odmietnuť ani poslať preč. Pre veľký počet ľudí, Ježiš sám už nemohol zvládnuť túto službu, a preto sa rozhodol vyvoliť si učeníkov, ktorí by mu pomáhali v jeho poslaní.

Vybral si dvanástich. Bola to skupina skôr rôznorodých ľudí, v ktorej územný pôvod a názorová príslušnosť boli až na druhom mieste. To, čo sa rátalo, bola náklonnosť k Ježišovi a poslušnosť jeho slovám. Tieto dva rozmery predstavovali novú identitu dvanástich, ktorí boli vybraní. Viac ich už nerozoznávali a neoznačovali ako mýtnik, rybár či horlivec, ale ako tí, ktorí sú s Nazaretským. Ako Ježiš zmenil meno prvému z nich, Šimonovi - tým, že ho nazval Peter - tak mení osobnú históriu každému jednému učeníkovi. Jeho nové „meno“ je „služobník Pána“, čiže ten, ktorý vykonáva rovnaké poslanie spolu s ním. On by mal hovoriť rovnaké veci ako hovoril Ježiš, a konať rovnaké skutky ako robil on.

Kto sa stane učeníkom, už nie je viac ako doteraz. Od toho momentu dostane – ako píše evanjelista – „moc“ vyháňať nečistých duchov a uzdravovať každý neduh a každú chorobu. Táto moc sa odovzdáva učeníkom každej doby – nie iba biskupom a kňazom. Každý veriaci, ktorý počúva Evanjelium a snaží sa ho žiť, už od krstu dostáva moc Ducha Svätého. Nie je to moc politická, ekonomická, ani vojenská, je daná každému,  môže ju  vykonávať každý. Avšak táto moc je „slabá“. Keď Ježiš vysiela učeníkov, hovorí im: „Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu.“ Predsa len tí učeníci potrebovali mať so sebou také veci, ale to nebolo podstatné. Ich „mocou“ bolo slovo a prevaha nad zlými duchmi. Ježiš hovorí: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte.“

Táto moc je pravá, nepochádza od nás, z našej tradície, z nášho rodinného pôvodu, ani z našich osobných schopností. Je to sila Evanjelia. Svojim učeníkom, ktorí boli stále viac užasnutí nad tak veľkou dôverou, Ježiš pridáva tieto slová: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ Táto „moc“ pochádza od Boha, a preto sa ňou nikto nemôže chváliť, ale ani ukrývať pre lenivosť alebo strach. Každý človek začlenený do spoločenstva veriacich - aj ten najslabší - dostáva túto moc  „zadarmo“. Má sa snažiť nasledovať Pána, aby dovŕšil mimoriadne diela, ktoré začal Ježiš. Túto moc môžeme vykonávať všetci, nakoľko týmto poslaním nie je nič iné ako láska. S láskou sa ohlasuje Evanjelium, s láskou sa vyháňajú nečistí duchovia a s láskou sa buduje krajší a ľudský svet. (Prevzaté z Vatikánskeho rozhlasu)